O tom, že zmena klímy bude naozaj pálčivým problémom svedčí aj to, že po viac ako štyridsiatich rokoch záujmu odborníkov a apelov aktivistov sa tejto téme venujú aj bulvárne média a zaoberajú sa ňou aj politici. Je to prirodzené – zisťujeme, že zmena klímy sa môže naozaj týkať každého z nás a že aj produkcia potravín je závislá od počasia a od klímy. Rastliny a živočíchy (aj tie, ktoré konzumujeme) majú vo svojej genetickej výbave zakódované informácie o podmienkach prežitia. Prispôsobujú sa – nielen dlhodobému charakteru prostredia, ale dokážu sa adaptovať aj na premenlivosť (variabilitu) prírodných podmienok. Ak sa organizmom zmenia podmienky na život, potrebujú istý čas na adaptáciu – až do stavu nového optima. Za „istých“ okolností však optimum nenastane, organizmy sa na nové podmienky adaptovať nedokážu a rovnováha sa už nikdy neobnoví. A takouto „istou“ okolnosťou môže byť aj zmena klímy, spôsobená rastúcou antropogénnou emisiou skleníkových plynov. Celosvetovo sa do roku 2100 predpokladá rast koncentrácie hlavných skleníkových plynov v atmosfére. V prípade CO2 môže podľa pesimistických odhadov dôjsť k 100 % zvýšeniu koncentrácií v ovzduší už okolo roku 2060. Za najzávažnejší dôsledok tohto vývoja sa popri globálnom oteplení (o 2,0 až 2,5 °C do roku 2100) považuje možná zmena všeobecnej cirkulácie atmosféry s posunom klimatických pásiem a s tým súvisiaca klimatická zmena prevyšujúca všetky doterajšie predstavy a skúsenosti. Za ostatných sto rokov sa úhrny atmosférických zrážok v letnom polroku znížili asi o 20 % na juhu Slovenska a asi o 10 % na severe Slovenska, relatívna vlhkosť vzduchu sa znížila o 2 až 6 % najmä v jarných mesiacoch.
Sedliacky rozum velí: ak chceš prežiť, musíš si zabezpečiť dostatok obživy. Potraviny a voda sa v krátkej budúcnosti stanú kľúčovými strategickými komoditami, pretože na pestovanie plodín (na optimálny rast biomasy) potrebujeme v krajine dostatok vody. Paralelne s tým vystupuje čoraz nástojčivejšie nielen pred poľnohospodármi do popredia oprávnená požiadavka sebestačnosti a postupného prechodu od globálnych predstáv k lokálnym možnostiam.
Poľnohospodárska výroba – a nielen u nás – sa doteraz spravidla opierala o „prirodzený“ predpoklad dostatku vlahy, vychádzala z viery, že vody je a bude vždy dostatok a zadarmo. (Afričania by nám mohli rozprávať !) Zmena klímy s tým však riadne zatrasie a zareagovať budú musieť nakoniec aj politické elity. Už dnes si musíme uvedomiť, že nutnou (a vôbec nie aj postačujúcou) podmienkou produkcie dostatku potravín pre všetkých na Slovensku budú funkčné a fungujúce závlahy. Na zabezpečenie ich obnovy a rozvoja v kontexte prebiehajúcej klimatickej zmeny sa na Slovensku ukazuje ako nevyhnutné:
Zlepšenie schopnosti krajiny zachytávať dažďovú vodu má význam nielen pre poľnohospodárov – krajina je odolnejšia voči náhlym prívalovým dažďom, následne voči erózii pôdy, voda zároveň ochladzuje krajinu. Vďaka zvýšenému objemu vody v pôde môžu rastliny produkovať v procese fotosyntézy viac kyslíka, čo v konečnom dôsledku prispieva k zníženiu rizík a aj následkov globálneho otepľovania.
S ohľadom na to, že v posledných rokoch na väčšine slovenských tokov zaznamenávame znížený odtok a podľa scenárov zmeny klímy má takýto trend pokračovať, považujeme za potrebné zdokumentovať budúce regionálne potreby závlahových vôd, vykonať rajonizáciu závlahových oblastí, navrhnúť zmeny pestovateľských postupov a realizovať pre potreby závlah výstavbu malých nádrží v poľnohospodárskej krajine.
Nevyhnutnou podmienkou na realizáciu navrhovaných opatrení bude dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu závlahových systémov a hydromelioračných zariadení. V krátkom čase sa bude tiež musieť prehodnotiť stav a využívanie malých nádrží vybudovaných v minulosti za účelom zadržiavania vody pre závlahy, rekonštruovať ich a tam, kde je to možné, vybudovať nové malé nádrže priamo v poľnohospodárskej krajine. Kvôli zlepšeniu retencie vody v krajine sa pravdepodobne bude musieť zmeniť aj funkcia odvodňovacích kanálov na vodozádržné alebo na závlahové a bude tiež asi potrebné zvážiť možnosti opätovného využívania vyčistených odpadových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín.