Dôchodcovia by už podľa vládnych papalášov mali byť spokojní. V predstihu – v júli – sa im namiesto v decembri vypláca trinásty „dôchodok“. Nezainteresovaný pozorovateľ by sa asi začudoval nad tým, že maximálne tristo eurová sociálna podpora sa honosne nazýva „dôchodkom“, ale na Slovensku je to tak. Tristo eur je suma, ktorá veľa ľuďom musí vystačiť na pokrytie ich rastúcich mesačných životných nákladov. A ak dôchodcovia budú držať hubu a krok a chváliť Krajniaka (inak sa pochváli sám), tak im v decembri možno milostivo bude vyplatený aj štrnásty „dôchodok“. Mnohí sa už dnes isto nevedia dočkať Ježiška!
A čo ostatní „čelní“ predstavitelia ?
Ignorujú sucho a neúrodu, rastúce ceny všetkého a aj hrozivú infláciu a zabávajú sa koaličnou aritmetikou (sčitovaním a odčitovaním): kto s kým a za koľko. Tento blog píšem v čase, kedy ešte nie je jasné, či sa SaS rozhodne opustiť spolok vládnej štvorky (také niečo mali v Číne po Mao Ce Tungovej smrti a na čele tohto spolku stála vdova po veľkom vodcovi). V každom prípade je jedno, či pri moci ostane firma „Igor Matovič“, firma „Eduard Heger “ alebo firma „Matovič, Heger, Kollár (bez Sulíka a s kdekým ďalším)“, rentovať sa to snáď môže iba parlamentným „členom“, ktorí na výplatu už v živote domov neprinesú toľko peňazí ako dnes.
Leto je síce v plnom prúde, no príde aj zima a ľahko sa budeme môcť presvedčiť, že doterajšie hľadanie univerzálnych receptov, ako nasýtiť a zohriať národ, veľmi účinné nebolo. Bojím sa, akým spôsobom to bude u nás fungovať naďalej, keď miliardy pôjdu na znovuzrodenie armády. Zostane nám pred voľbami aspoň na to (alebo NATO ?), aby sa dalo svietiť a kúriť? Vládna garnitúra urobí iste všetko pre to, aby svoj pontifikát dotiahla do (nášho?) konca.