Na úvod mi dovoľte malý prieskum na základe dvoch článkov na internete, ktoré ma ako starostu v ostatných dňoch zaujali, a odpovedzte mne aj sebe na otázku, ktorý z nasledujúcich dvoch problémov považujete za dôležitejší pre život:
Kým jedni volení zástupcovia – starostovia – v jedenástich (zatiaľ) obciach na Slovensku riešia dôsledky „mimoriadnej udalosti, ktorá znamená ohrozenie životov, zdravia a majetku“ a ktorá „sa“ s veľkou pravdepodobnosťou sama v krátkom čase nevyrieši, iní volení zástupcovia – koaliční hlaváči – sa venujú podivným hrám o tom, kto je väčší…
Nevidel by som na tom nič zvláštne, keby sa naša „historicky najlepšia“ vláda sústavne neoháňala pojmami ako globálne oteplenie, zmena klímy, adaptačné opatrenia a pod. Väčšina z našich súčasných mocipánov však pred takými dvomi, tromi rokmi celkom iste nechápala rozdiel medzi klímou a klimaktériom. Pozrime si napríklad vystúpenia jednotlivých kandidátov (a bolo ich neúrekom) pred prezidentskými voľbami v roku 2019 a hľadajme v nich zmienku o „kľúčovom“ globálnom probléme súčasnosti. Prečítajme si predvolebné plány a sľuby politických strán, spolkov a hnutí oslovujúcich voličov pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Až záškolácke aktivity autistickej Gréty vo Švédsku a následná vlna sympatií v EÚ, zrazu otvorili oči aj politikom (česť výnimkám) na Slovensku.
Zdá sa však, že pre politické garnitúry, ktoré majú plné ústa „vodozádržných“ opatrení a na Slovensku nechali schátrať a rozkradnúť fungujúci závlahový systém (svojho času jedinečný v celej Európe), ktoré nechápu, že bez dostatku vody v krátkom čase nevypestujeme ani krmoviny pre dobytok a veria v neviditeľnú ruku svetového trhu, pre takéto garnitúry je nedostatok vody v jedenástich obciach podružný problém v porovnaní s premeriavaním si vlastného ega.