Človek ani nemusí byť erudovaným akademikom, aby mu bolo jasné, že premiér by mal o ekonomike vlastného štátu vedieť aspoň toľko, ako ktorýkoľvek bežný občan. Výnimkou je iba Slovensko, kde predsedovi vlády (asi preto, že mu v hlave okrem fixnej idey o akejsi „sedemdesiatšestke“ nič iné neleží) doteraz nikto nepovedal, že podnikateľov kvária a ohrozujú vysoké platby za energie.
Nezaškodilo by pánovi premiérovi v demisii pripomenúť, že už uplynul viac ako mesiac od okamihu, kedy mu demokraticky zvolený a dokonca aj „vlastný“ parlament (konkrétne 78 poslancov) vyslovil nedôveru. Takže hľadanie akejkoľvek „sedemdesiatšestky“ je vlastne dodatočným a nie celkom férovým ovplyvňovaním proklamovaného „vedomia a svedomia“ zákonodarcov. Možno by sa o takéto „biznisy“ mohla začať zaujímať aj pani prezidentka, ktorej kompetenciou a aj úlohou je zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, medzi ktoré NR SR celkom určite patrí.
Premiér v demisii, no aj vláda a poslanci si celkom neuvedomujú, že podstata ich moci v podstate spočíva v prerozdeľovaní daní. Tie vznikajú z peňazí za tovary a služby, ktoré sa niekde musia vyrobiť a predať, a za ktoré niekto musí aj zaplatiť. Peniaze v štátnom rozpočte sa totiž neliahnu v bankách, ani v Bruseli a nevyťukávajú sa v excelovských tabuľkách. Politici sa môžu zaoberať úrokovými sadzbami, môžu optimalizovať potreby rezortov, či plánovať príjmy do štátneho rozpočtu, ak nebudú existovať podnikatelia a firmy, ktorí vygenerujú reálne peniaze za skutočné tovary a ktorí zabezpečia výplaty a dane, politici sa vlastne nemajú o čom baviť.
Tovary nevznikajú len tak, na ich výrobu sú potrebné predovšetkým suroviny a energie. Od ich cien závisí predajnosť výrobkov, prosperita firiem a nakoniec aj príjem z daní. Podnikanie nie je žiadnou charitou a tí, ktorí v tomto procese neobstoja, zmiznú z trhu a spravidla sa naň už nikdy nevrátia. Nahradí ich niekto iný, u nás s veľkou pravdepodobnosťou zahraničný, ktorého však nebudú zaujímať nadmerné príjmy štátneho rozpočtu, ani naše poslanecké platy, mzdy ministrov a štátnych tajomníkov, príjmy asistentov, poradcov, vojakov, policajtov, lekárov, učiteľov…
Záver? Nečakajme od politikov hľadanie svätého grálu bájnych predstáv, ale žiadajme od nich riešenie reálnych problémov Slovenska a jeho obyvateľov.