starosta7

V súčasnej dobe vojny s Ukrajinou a s ekonomickou, politickou a medzinárodnou krízou zohráva poľnohospodárstvo u nás rozhodujúcu a dôležitú úlohu. Čím viac sa budú spomenuté okolnosti vyostrovať, tým dôležitejšia bude otázka potravinovej sebestačnosti Slovenska a tiež porastie význam garancie domácich potravín. Okrem spomenutých krízových faktorov poľnohospodárov navyše aj trápi sucho a vysoké teploty. Vlani Európu zasiahli dlhotrvajúce vlny horúčav a v mnohých regiónoch sme zaznamenali rekordné sucho, ktoré podľa odborníkov patrilo na našom kontinente medzi najhoršie za posledných 500 rokov. Nepatrí sa podliehať urýchleným záverom, no viacero okolností nasvedčuje tomu, že horúčavy pokojne môžeme pripísať na vrub „príznakom klimatických zmien“. Odborníci už dlhodobo upozorňujú, že v súvislosti so zmenou klímy a sucha sa zvýši častosť extrémnych javov, napríklad aj silných lejakov a búrok, či prívalových povodní.

Kombinácia sucha a tepla už spôsobila viaceré požiare, ktoré len v Španielsku minulého roku zničili viac ako 300 000 hektárov pôdy. V Taliansku zaznamenali o 30 percent nižšie zrážky v porovnaní s historickým priemerom rokov 1991-2020 a letné suchá znížili hladinu vody v talianskych riekach o tri štvrtiny. Poľnohospodárska produkcia sa znížila o tretinu.   Aj na Slovensku bol rok 2022 takisto výnimočný. Podľa  informácií SHMÚ sa vyskytli extrémne suché podmienky na viac ako na polovici územia, pričom v niektorých oblastiach trvali viac ako 200 dní. Tento rok sa na planéte v globále oteplí pravdepodobne ešte viac, nielen kvôli neustále rastúcim emisiám skleníkových plynov, ale aj kvôli očakávanej zmene v systéme počasia v tropickom Pacifiku. Výsledkom prudko stúpajúcich teplôt a nízkych zrážok pozorujeme mnohé obete na životoch,  sucho pripravuje ľudí o živobytie a celkovo znižuje sebestačnosť vo výrobe potravín.

Už aj Slovenská vláda si uvedomuje nízku  úroveň našej potravinovej sebestačnosti a začína chápať potrebu jej zvýšenia, nakoľko je čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia.  V ministerských kuloároch sa v tejto súvislosti čoraz častejšie začínajú objavovať úvahy o prioritách a o strategických záujmoch štátu. Dôležitým ukazovateľom (z ktorého sa však dodnes ešte nikto nenajedol) sa objavuje snaha (pozri napríklad Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024) o dosiahnutie čo najvyššej sebestačnosti vo výrobe potravín.  Domáca produkcia by podľa toho mala pre našich občanov „zabezpečiť“ kvalitné a bezpečné potraviny a nie druhotriedne z dovozu.  Aktuálne máme potravinovú sebestačnosť na úrovni 40 percent. A podobný stav je aj na pultoch obchodných reťazcov, ktoré síce propagujú slovenské potraviny, ale v konečnom dôsledku ich ponúkajú málo – tiež na úrovni 40 percent. Tak ukazujú prieskumy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Dosiahnuť sebestačnosť v potravinách na úrovni 70 -80 % je v nedohľadne. Všetkým je jasné, že problémy s poľnohospodárstvom, ktoré sa už viac ako tridsať rokov hromadia, sa na kolene prelomiť nedajú. Na Slovensku sa ako nevyhnutnosť ukazuje realizovať do roku 2050 rozhodujúcu časť poľnohospodárskych aktivít na plochách s vybudovanými závlahami a s dostatočnými zdrojmi vody. Medzi rokmi 2005 až 2020 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,4 % (-57 954 ha), pričom tento klesajúci trend pretrváva už od roku 1993. Súčasná vláda v demisii sa pre roky 2021 až 2024 zaviazala z PRV financovať na Slovensku prioritné opatrenia, predovšetkým sceľovanie vlastníctva pôdy, aktívne riešenie problematiky pozemkových úprav a zabránenie rozdrobenia vlastníctva pôdy po pozemkových úpravách.

Keďže už pomaly nastáva čas hodnotenia súčasnej vládnej garnitúry, oprávnene sa preto môžeme pýtať, ako sa so spomenutými poznatkami a upozorneniami vyrovnala. Aká je realita? Pozemkové úpravy schválila vláda už 21. augusta 2019, v priebehu 30 rokov sa podľa toho majú vykonať pozemkové úpravy vo všetkých 3103 katastrálnych územiach na Slovensku. Napriek plánom a napriek tomu, že sceľovanie pôdy prináša mnoho výhod, momentálne pozemkové úpravy sú na mŕtvom bode. Zoznamy katastrálnych území určených na vykonanie pozemkových úprav sa dostali do poradovníka, no kedy a či vôbec sa začnú naozaj realizovať, je otázne.

Dlhodobá realita ukazuje, že honosné reči o rozvoji slovenského poľnohospodárstva a o urýchlenej potravinovej bezpečnosti sa zoči voči každodennej realite veľmi rýchlo stávajú predvolebným predstieraním a následným mlátením prázdnej slamy. Skutočným riešením môže byť iba utopická predstava, že sa dožijeme skutočnej osvietenej vlády, v ktorej sa aspoň v niektorých prípadoch dokážu opozícia a koalícia dohodnúť. U nás si však navzájom mydlia schody koalícia s koalíciou!