Zdravý rozum Slovenskému národu nikdy nemohol chýbať, inak by už dávno zanikol v tisícročných premenách histórie a času. Región, s ktorým sme aj my úzko spätí, odjakživa nesie prvky kresťanskej a židovskej civilizácie a aj pre nás z toho platí celý rad záväzkov a pravidiel. Nie každý sa dopodrobna dokáže prehrabovať peripetiami morálky a slušnosti, intuitívne však všetci chápeme význam pojmov dobro, zákon a poriadok. Ich všeobecné uplatňovanie často ochotne prenechávame do rúk volených reprezentantov a nie je na tom nič nové a nič prevratné. Zastupiteľská demokracia a jej tradície sú v našich končinách pojmom dávno zavedeným a obvyklým.
Zdegenerovanej demokracie sa niekedy dokážu chopiť mocenskí manipulátori – a životy občanov sú v ohrození. Bežných slušných, kultúrnych, vzdelaných a mierumilovných ľudí zmenená realita potom neraz prekvapí a v mene nových poriadkov sa často musia dopúšťať neslušností, prehreškov a nezákonností. Nie každý sa rodí ako hrdina, a to ešte nehovoríme o tých, ktorým kľučky, chytráctvo a čudné móresy náramne vyhovujú. Skúsenosťami nám v tomto smere môže poslúžiť radom vzorov – aj niekoľko príkladov zo Slovenskej histórie. Pokrivené normy môžu byť pre časť bezškrupulóznej populácie záväzné, no ukričané argumenty sa nakoniec nikdy nestanú uznávanými pravidlami morálky. Mocenskí manipulátori sa občas snažia ľuďom predkladať riešenia, ktoré s odbornými názormi a so skutočným životom nijako nesúvisia, pokojne menia pravidlá – často podstatné a dôležité, o ktorých však málokto tuší.
Všeobecný nezáujem o veci verejné sa nám však nemusí vyplatiť. Roky rokúce sa ľudia rodili ako muži a ako ženy – a spravidla o tom nikto nepochyboval. Určite sa našli jednotlivci, ktorým takéto normy nevyhovovali – a je len prirodzené, že civilizovaná spoločnosť musí venovať pozornosť aj ich problémom. Otázne však je, či sa všetky deti v školách (v rozpore s biológiou) majú učiť o tom, že bábätká sa môžu rodiť v bruškách mamičiek i oteckov.
Z iného súdka si môžeme vyskúšať duševný experiment z prelomu devätnásteho, dvadsiateho storočia – a predstavme si cisársky prelomový edikt apoštolského veličenstva Františka Jozefa, ktorým by od začiatku roka 1900 v celom mocnárstve zakázal konské povozy a zaviedol by vozidlá so spaľovacími motormi. S odôvodnením, že zvieratá veľa žerú, zapáchajú a o kone sa treba starať. Asi by milého Keizer Franza jeho vlastní šupli do blázinca a novoty by pekne krásne odtrúbili. Zhruba o sto rokov dnes pod egidou zeleného šialenstva vedieme vytrvalý boj o zbedačenie ľudstva a ani základné fyzikálne vlastnosti (zo siedmej základnej školy) a ani reálne environmentálne dôsledky nedokážu pohnúť verejnou mienkou, ktorá podlieha držiteľom majiteľov pravdy.
Nie je to tak dávno, keď politické programy bývali povinnou súčasťou straníckych parlamentných volieb. Dnes zdegenerovali nielen programy, ale miznú aj veľké (?) politické strany. Na voličov sa miesto toho valí záplava marketingových produktov na jedno použitie s vlastnými pojmami o slušnosti a morálke. Prezentujú ich navyše „prominenti“ s chatrnou morálkou a s maniermi kabaretných celebrít.
Na voliča, ktorý svoj hlas nechce premrhať nazmar, by v najbližších mesiacoch mohla čakať predvolebná fuška. Ak sa budeme držať preambuly Ústavy Slovenskej republiky „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…“, výber bude veľmi jednoduchý. Postačí voliť zdravý rozum, morálku, slušnosť, štipku školskej biológie a základné vedomosti zo siedmackej fyziky.
Pekne napisane ...
Celá debata | RSS tejto debaty