starosta7

Čo sa týka vlastníctva pôdy na Slovensku, je preň charakteristická vysoká roztrieštenosť – jednu parcelu vlastní v priemere jedenásť ľudí.  Jedným z možných riešení komplikovaných vzťahov k poľnohospodárskym a lesným pozemkom sú pozemkové úpravy. Podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách pozemkové úpravy zahŕňajú predovšetkým zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, nové rozdelenie pozemkov a technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním pozemkov.

Návrh opatrení na urýchlenú realizáciu pozemkových úprav v SR schválila vláda  21. augusta 2019. Podľa neho by sa v priebehu 30 rokov mali vykonať pozemkové úpravy vo všetkých 3 103 katastrálnych územiach na Slovensku. Každoročne by sa pozemkové úpravy mali realizovať zhruba v 120 katastrálnych územiach. Prvé čerpanie súvisiacich finančných prostriedkov v 93 vybraných katastrálnych územiach sa predpokladalo v roku 2021, v 27 katastrálnych územiach dokonca už v roku 2020. Napriek tomu, že sceľovanie pôdy prináša nemálo výhod, doteraz neboli dokončené žiadne komplexné pozemkové úpravy. Súčasná vláda tvrdí, že vyhradené financie pohltila kovidová pandémia, teraz tu máme vojnový konflikt na Ukrajine – a podľa vlády sme opäť na začiatku a na pozemkové úpravy sa dodatočne musia hľadať nové zdroje.

Jedným z výsledkov pozemkových úprav bude nové usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ich aktuálna evidencia, nové nájomné vzťahy k pozemkom a realizácia technických a ekologických opatrení týkajúcich sa spoločných a verejných zariadení. Ide teda o riešenie kľúčových problémov, ktoré vplývajú okrem iného aj na projekciu a budovanie líniových stavieb, na realizáciu vodozádržných opatrení či na výstavbu cyklotrás. Terajší stav zbytočne komplikuje život a spôsobujú veľa problémov nielen vlastníkom pozemkov, ale aj užívateľom a obhospodarovateľom pôdy.

Vážnu komplikáciu predstavuje v tejto súvislosti aj Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorý je zrelý na kompletnú reorganizáciu, nakoľko v minulosti nemal ani najlepšiu povesť, ani reálne nefungoval. Ide o štátnu inštitúciu, ktorá ma v správe pozemkový fond štátu a neznámych vlastníkov. SPF je zriadený zákonom ako nezisková organizácia, čo v praxi znamená, že nepatrí do sústavy orgánov verejnej moci. Slovenský pozemkový fond spravuje rozsiahle nehnuteľnosti štátu, môže s nimi nakladať, prevádzať ich tretím osobám, prenajímať ich, alebo ich zaťažovať vecnými bremenami, ale súvisiaci procesný postup, paradoxne, nie je transparentne zakotvený v žiadnom zákone. Aktuálne sme svedkami zmien v štruktúre tejto inštitúcie a aj jej reorganizácie, no obrat k lepšiemu to neznamená, naopak, „zmeny“ pôsobia skôr deštrukčne – najmä vo vzťahu k poctivým poľnohospodárom, k samosprávam a k fyzickým osobám.

Komunikácia so spomínanou inštitúciou je naozaj komplikovaná. Niektoré subjekty na svoje žiadosti nedostali odpoveď ani do roka, viacerí na ňu čakajú aj  viac rokov. Dlhodobé problémy s pozemkami vážne ohrozujú čerpanie európskych investičných a štrukturálnych fondov zo strany miest a obcí a obmedzujú tak aktivity samospráv v oblasti rozvoja územia. Ak žiadateľ nemá vysporiadaný pozemok, nemôže dokonca využiť ani vlastné peniaze, práve preto, že pozemky nie sú (právne) v poriadku. V 21. storočí, v čase digitalizácie a umelej inteligencie by sa dalo očakávať, že celý proces nebude trvať viac ako niekoľko dní až týždňov. Slovenský pozemkový fond má však svoje postupy a lehoty a záujemcovi o odkúpenie pozemku neostáva nič iné, len čakať a dúfať. „Operatívny“ prístup zo strany SPF v praxi často znamená zmarenie zámerov v oblasti regionálneho rozvoja a predčasné ukončenie stavebných a developerských projektov, čo následne prináša finančnú a časovú stratu.

Aby mestá a obce mohli bez problémov žiadať o európske peniaze (napr. z Plánu obnovy a stability alebo z Európskeho štrukturálneho investičného fondu), alebo aby mohli využívať prostriedky z rozpočtu štátu a z vlastných rozpočtov, je nevyhnutné uviesť SPF čo najskôr do takého stavu, aby bol akcieschopný. A ak to SPF nezvláda sám, mali by sa konečne zamyslieť politici, vláda a parlament a zrušiť organizáciu, ktorá ani trochu nie je pripravená na podporu podnikania, a majetok v jej správe odovzdať mestám a obciam, ktoré vo svojich katastrálnych územiach budú namiesto SPF vykonávať správu pozemkov. Samosprávy s tým celkom iste budú mať finančné náklady, ale budú si ich vedieť vykompenzovať, ak pozemky a poľnohospodársku pôdu dajú do prenájmu. Získajú tak príjmy do svojich rozpočtov, ktoré im budú chýbať, nakoľko vládny kabinet bude financie samosprávam cez podielové dane krátiť. Všetko sa dá, len politici musia mať dobrú vôľu a odvahu pomôcť ľuďom a dobrej veci.