starosta7

Brusel sa chystá do nového plánovacieho obdobia, ktoré zahŕňa roky 2021 až 2027, naliať na vzdelávanie, vedu a výskum, zelenú ekonomiku, zdravotníctvo, verejnú správu a digitalizáciu k dispozícii 1 211 mld. EUR.  Pre Slovensko je alokovaných približne 6 miliárd v grantoch. Agropotravinárstvo a poľnohospodárstvo, bohužiaľ, neboli súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k týmto oblastiam pre Slovensko nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy. Slovensko aj napriek snahe zvyšovať sebestačnosť v potravinách je čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia, kde v súčasnosti každý deň prichádza na Slovensko cca 800 kamiónov s potravinovým nákladom.  Je preto logické, že doposiaľ každá vláda v programovom vyhlásení považuje zvýšenie potravinovej sebestačnosti za strategický zámer. Keď Smer v roku 2012 získal  vládu do svojich rúk, sľuboval dosiahnutie sebestačnosti  na 70 až 80 percent. Nositeľom zmien v Matovičovom  kabinete s plánom oživiť sebestačnosť sa majú stať malí, mladí a začínajúci  farmári.  Čo doposiaľ nedokázali urobiť veľkí  „ agrobaróni “, majú to urobiť „ malí, mladí a začínajúci farmári “, pričom títo „malí“  nedokážu konkurovať „veľkým“ v produkcii mlieka, bravčového, hovädzieho, hydinového mäsa, zemiakov  a ďalších agrokomodít.

Výrazné zdražovanie potravín umocňuje vojna mocností, ktorá je pre finančné trhy pohromou.  Kritický scenár nastane, ak sa zatvoria  hranice, alebo sa vplyvom vojny nezaloží úroda a nebude  z polí čo  pozberať. V čase krízy každá krajina bude zabezpečovať potravinami najprv svoje obyvateľstvo, až potom iných. Otázkou je, odkiaľ zoberieme denne 800 kamiónov potravín a agrokomodít, ak teraz je problém vyviesť na Ukrajinu kamión humanitárnej pomoci s potravinami.

Pestovateľov obilia aktuálne trápia najmä vysoké ceny hnojív. Ich ceny stúpli tak, že poľnohospodári  spotrebujú menej hnojív a vzrastá tak pravdepodobnosť menšej úrody.            Ak budú ceny pohonných hmôt naďalej stúpať a zo strany štátu sa nedožijeme žiadneho intervenčného či stabilizačného zásahu, predraží sa už najbližšia žatva, pretože fáza zberu obilia je vysoko energeticky náročná.  Hrozí, že bežní ľudia  si nebudú môcť dovoliť kúpiť pečivo a chlieb. Ešte horšie bude, ak vojna spôsobí výpadky strategických surovín či agrokomodít.

Veľa sľubov, málo činov. Opatrenia zo strany štátu sú naozaj nedostatočné. Sme svedkami prakticky nulovej podpory poľnohospodárom a potravinárom, ktorá nikomu nestála ani len za to, aby sa dostala  do slovenského Plánu rozvoja a obnovy. Vypomstí sa to celkom iste – oslabením konkurencieschopnosti slovenských potravinárov a poklesom podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní. Podľa údajov štatistického úradu spracované Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2021 bolo pasívne v objeme mínus 1,7249 miliardy eur a podiel slovenských výrobkov (najmä z produkcie veľkých podnikov) na pultoch predajní dosiahol úroveň  iba 41,2 %.

Paradoxom je, že podniky, ktoré zamestnávajú  viac ako 250 zamestnancov, sú automaticky v kategórii „veľký podnik“ (aj keď nespĺňajú žiadne iné kritériá veľkého podniku – nemajú toľko pôdy, ani ročný obrat…) a sú vylúčené zo všetkých možnosti štátnej podpory a nemôžu sa uchádzať okrem zelenej nafty o žiadnu schému štátnej pomoci (straty spôsobené suchom, kadávery, poistenie). Podniky sú v podstate potrestané za to, že dávajú ľuďom prácu. Ak prejde v Bruseli návrh o konečnom užívateľovi výhod, dotácie v prípade týchto podnikov poklesnú natoľko, že to často bude likvidačné. Takto vyzerajú za posledné roky činy vládnej koalície o podpore farmárov, o nižších daniach, vrátane dane z pridanej hodnoty.

Zdražovanie potravín, ktoré momentálne prežívame, bude ťažké korigovať akýmikoľvek opatreniami vládneho kabinetu, zvlášť, keď potraviny sú jednou z najvýznamnejších položiek rodinných rozpočtov. Pritom situácia je taká, že nie je problém viac dopestovať a predať.  Nízka výkupná cena obilia núti však realizovať prvovýrobu v zahraničí, nakoľko pre slovenských pestovateľov obilia nie sú k dispozícii žiadne nadstavbové finančné „produkty“ zo strany štátu – napr. možnosť čerpať eurofondy v rámci projektových podpôr. Neexistuje žiadny podporný mechanizmus pri skladovaní obilia, neexistuje podpora nákupu, ani predaja. Posledný intervenčný nákup (predaj) a intervenčné skladovanie obilia boli u nás napr. vyhlásené v roku 2008 – vtedy klesla cena obilia pod 101,31 € za tonu.

Slovensko potrebuje razantnú systémovú zmenu, pretože je sebestačné už len v niektorých agrokomoditách a ceny potravín  rastú skokovo.