starosta7

Pojmy „digitalizácia“ či „umelá inteligencia“ sa v poslednom období stali veľmi frekventovanými a ich praktické aplikácie sa zavádzajú takmer do všetkých oblastí života spoločnosti.  Ich význam podčiarkuje aj to, že reprezentujú odbory, ktorých význam nie je čisto teoretický, ale ide o riešenia so značným ekonomickým potenciálom. Kombináciu oboch spomenutých prístupov s pridaným finančným profitom predstavuje praktické využitie digitálnych zobrazovacích metód.

Základom digitálneho zobrazovania je laserová zobrazovacia technológia (LIDAR). Skratka LIDAR (Light Detection and Ranging) označuje optickú technológiu prieskumu, ktorá využíva pulzné laserové lúče na meranie vzdialenosti medzi objektom a snímačom. Súhrn získaných podkladových informácií tvorí „mračno“ (cloud) geograficky trojrozmerne identifikovaných údajov o objektoch na zemskom povrchu, z ktorých sa následné spracovávajú výstupy vo forme mapových podkladov (2D alebo 3D zobrazenie). Merania môžu byť pozemné alebo formou diaľkového prieskumu (zo satelitov, lietadiel, balónov a pod.). Výhodou pozemných je väčšia miera presnosti zobrazenia vo vertikálnom smere (fasády, štruktúry, zvislé členenie a pod.). Prekážkou pri pozemných meraniach nie je v letnom období vegetácia a ani oblačnosť.

Európska komisia v súvislosti so snahou eliminovať závislosť EÚ na zdrojoch ruských energetických surovín pripravuje plán, ktorého cieľom je zvýšiť v EÚ do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie z doteraz plánovaných 40 % na 45 %. Má k tomu prispieť aj zdvojnásobenie kapacity solárnych elektrární v najbližších troch rokoch spojené s povinnou inštaláciou solárnych panelov na všetky nové verejné, komerčné a neskôr aj obytné budovy. Tento prechod bude do roku 2030 vyžadovať investície vo výške takmer 300 miliárd eur. Časť z nich chce EK členským krajinám poskytnúť v rámci mimoriadneho fondu obnovy, 225 miliárd by mali tvoriť úvery, zvyšok bude poskytnutý vo forme priamej dotácie. Ako nevyhnutnosť pre jednotlivé členské štáty EÚ sa preto javí príprava relevantných mapových podkladov. Pôjde o akýsi „atlas“ horizontálnych plôch (striech) vhodných na inštaláciu solárnych panelov a s využitím digitálnych metód bude takto možné zmapovať potenciál obnoviteľných zdrojov energie nielen jednotlivých budov, ale aj miest a obcí.

Zavedenie digitálnych metód do investorskej a do stavebnej praxe umožní sledovať postup a kvalitu stavebných prác, zjednoduší podávanie hlásení, uľahčí identifikáciu problémov a riešenie chýb a umožní rýchle prijímanie rozhodnutí. Ide o vhodný nástroj umožňujúci kontrolu oprávnenosti a efektívnosti nákladov. V prípade pamiatok alebo veľmi starých objektov využitie digitálnych metód poskytuje výsledky rovnajúce sa podrobnému prieskumu a analýze.

Medzi najčastejšie chyby v projektoch patrí neznalosť alebo nedodržanie noriem a predpisov. Dá sa im vyhnúť iba tak, že je k dispozícii kvalitná  dokumentácia, v ktorej sa operatívne dajú preveriť a vykonať nevyhnutné zmeny a doplnky. Digitálne metódy takýto postup umožňujú a prispievajú tak ku znižovaniu nákladov a k prevencií problémov a komplikácií. V prípade akýchkoľvek zmien musí investor rátať so zvýšenými nákladmi (časovými aj finančnými). Spomenuté metódy umožňujú vopred zhodnotiť vecné a finančné dôsledky navrhovaných zmien. Podstata zvýšených nákladov často spočíva v tom, že už pri projektovaní sa direktívne navrhujú konkrétne materiály a ich výrobcovia. Digitálne plány a mapy umožňujú jednoducho porovnať alternatívy rôznych materiálov a ich výrobcov. Kontrola postupu prác, ktorú digitálne metódy umožňujú, je vhodnou prevenciou nedostatkov a garanciou primeraného času na výstavbu, lepšej produktivity a kvalitnejšej práce, čo znižuje pravdepodobnosť zvýšených nákladov.

Zmena klímy predstavuje v súčasnosti jeden z najvýznamnejších globálnych problémov, ktorý sa týka všetkých oblastí života ľudskej spoločnosti. Doterajšie spôsoby určovania emisií skleníkových plynov sa spravidla opierajú o katalógový súpis relevantných objektov s priradením emisných faktorov. Pri aplikácií digitálnych metód sa údaje o zdrojoch emisií dajú získavať s oveľa väčšou mierou detailov a s presnou priestorovou lokalizáciou. Databáza získaných údajov je zárukou kvalitného mapového spracovania výsledkov (vo forme 2D alebo 3D projekcie).

Mapovanie a vytváranie digitálnej dokumentácie má významné miesto pri plánovaní opráv a rekonštrukcií objektov dopravnej infraštruktúry. Digitálne metódy umožňujú nedeštrukčné spôsoby monitorovania a popisu dotknutých konštrukcií bez výluky dopravy. Výsledkom prieskumu sú výkresové a/alebo mapové podklady, z ktorých bude viditeľný stav jednotlivých konštrukčných prvkov, stupeň ich poškodenia, rozsah korózie, stav geologického podložia a pod. Spracovaná mapová a výkresová dokumentácia bude podkladom pri spracovaní plánov rekonštrukcie, odhadov súvisiacich nákladov, pri vypracovávaní projektov a pod. Modelové simulácie poskytnú navyše prehľad o najviac ohrozených miestach sledovaných mostných konštrukcií a o maximálnej prípustnej záťaži mosta a poslúžia ako podklad pri návrhu opatrení.