starosta7

Aj keď sa to nezdá, za ostatných tridsať rokov poklesol chov dojníc na Slovensku o osemdesiat percent. Chovatelia na Slovensku hovoria o likvidácii živočíšnej výroby a postupne rušia chovy dobytka. Hlavným dôvodom je, že sa im to nevypláca, prvovýrobcovia mlieka sú dlhodobo v mínuse. A čo je horšie, bez okamžitej pomoci (štátu?) hrozí zánik aj ďalším a vďaka tomu naše mliekarne budú musieť naďalej znižovať svoju produkciu. Háčik je v tom, že chov dojníc sa nedá len tak zo dňa na deň obnoviť, a zdá sa, že čoskoro na Slovensku zanikne tradičné odvetvie výroby a spracovania surového kravského mlieka.

V roku 1989 sa na Slovensku chovalo zhruba 560 tisíc dojníc, ktoré vyprodukovali vyše dvoch miliárd litrov mlieka. V súčasnosti máme u nás necelú štvrtinu týchto stavov a produkcia mlieka poklesla na polovicu.

Od októbra minulého roka chovatelia hovädzieho dobytka v zvýšenej miere bijú na poplach. A dôvody? Jednoduché. Náklady na výrobu mlieka sú za ostatných tridsať rokov stále vyššie a vyššie v porovnaní s výnosmi z predaja mlieka. Vznikajúci deficit logicky dostáva prvovýrobcov do zložitej situácie, pretože sústavne majú problémy s pokrytím nákladov na výrobu mlieka, nemajú dostatočné finančné prostriedky na investície do nových ustajňovacích priestorov a do nových technológií potrebných na zvýšenie efektívnosti výroby. Nelichotivou pravdou je, že podstatná časť ustajňovacích priestorov na chov mliekového hovädzieho dobytka bola u nás vybudovaná v „družstevnej“ ére – v období  rokov 1950 až 1989.

Sektor výroby surového kravského mlieka a jeho spracovania je už roky podfinancovaný a reálne v problémoch. Chovateľom nepomáhajú ani dotácie z výzvy o poskytnutie podpory na prispôsobenie sa pre výrobcov vo vybraných poľnohospodárskych sektoroch vo výške 89,58 eura na jednu dojnicu. Cena surového mlieka síce vzrástla zhruba 20 percent, ale ceny vstupov  „poskočili“ v niektorých prípadoch o viac ako o 100 percent (ceny energií, krmív, náklady na pracovné sily, servis, údržba a pod.). Situácia pre chovateľov hovädzieho dobytka je teda neúnosná, tobôž, ak sa sústreďujú iba na chov dojníc, a ich hlavný príjem závisí od predaja surového kravského mlieka.

Okrem spomenutého rastu nákladov zvyšuje tlak na dobytkárov aj sucho, ktorému reálne musia čeliť. Podľa pôdneho sucha, ktoré spracováva Slovenský hydrometeorologický ústav, bola začiatkom júla miera intenzity sucha v celom pôdnom profile na úrovni extrémneho sucha až na 55% nášho územia. Najhoršia situácia je na veľkej časti východného Slovenska. Vývoj počasia sa odráža aj na vývoji porastov, produkcia krmív je previazaná s výrobou surového kravského mlieka. Z tohto dôvodu nevyhnutnosťou sa stáva nakúpiť viac sena pre zvieratá, pretože tráva, na ktorej sa zvyčajne pasú, nevyrástla. Podľa nezávislých odhadov takéto nadnáklady aj v prípade malých stád predstavujú ročne tisíce eur a prehlbujú už aj tak dosť veľké finančné straty chovateľov. Viacerí z nich preto uvažujú o zrušení chovu dojníc, resp. o redukcií stád. Nemajú na výber – a pritom vyrábajú mlieko najvyššej kvality.

Ak chceme na Slovensku piť domáce mlieko, pomoc pre chovateľov dojníc musí byť systematická, nie sporadická. Ako absolútne nevyhnutná sa ukazuje skutočná (nie symbolická) podpora investícií do budovania a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov a na podporu nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia a odpadového hospodárstva.

Je tu však aj druhá možnosť: dobré (a lacné?) je tiež mlieko z Poľska, Holandska či Dánska a Čína má sušeného mlieka údajne nadbytok!