starosta7

Na slovenský trh paradoxne dovážame množstvo poľnohospodárskych výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť sami. Doma vyrobené potraviny kedysi doma nechýbali. Mali sme ich dostatok. Od roku 2020 – najprv vplyvom pandémie koronavírusu a následne vďaka vojne na Ukrajine – sa oveľa intenzívnejšie skloňujú pojmy potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť. Ako ukazujú prieskumy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, aktuálne je naša potravinová sebestačnosť na úrovni cca 40 percent.

Ceny potravín v poslednom období extrémne rastú a vrchol tohto vzostupu stále nie je za nami. Ukazuje sa, že zdražovanie potravín a jeho dôsledky na životnú úroveň nás všetkých sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dať jednoducho korigovať opatreniami vládneho kabinetu, zvlášť, keď potraviny sú jednou z najvýznamnejších položiek rodinných rozpočtov. Musíme si uvedomiť, že stojíme na prahu extrémnej inflácie, ktorú si v aktuálnej podobe nik nepamätá.

Podľa starého rímskeho hesla „Divide et Impera (Rozdeľuj a panuj)“ sa slovenskí poľnohospodári v prípade financií rozdeľujú na „malých“ a na „veľkých“. „Malí“ sa sťažujú na tých druhých, že im vraj znemožňujú podnikať na ich pôde a komplikujú im údajne aj prístup k dotáciám, „veľkí“ zasa podceňujú „malých“, nepovažujú ich za skutočných (poľno)hospodárov, ale len za využívateľov dotácií, bez produkcie a bez očakávanej diverzifikácie. Problémom jedných aj druhých však je, že vďaka našej „najlepšej“ vláde sa podpora poľnohospodárom a potravinárom nedostala do Plánu obnovy a bude to bolieť nielen ich, ale vlastne všetkých na Slovensku – výrazne sa totiž oslabí konkurencieschopnosť našich potravinárov a zníži sa podiel domácich poľnohospodárskych výrobkov na pultoch predajní.

Podiel spolufinancovania farmárov a potravinárov zo štátneho rozpočtu na Slovensku je dlhodobo taktiež veľmi nízky. Slovensko aj napriek snahe zvyšovať sebestačnosť v potravinách je čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia. Denne prichádzajú na Slovensko stovky kamiónov s poľnohospodárskymi produktmi a v hypermarketoch a v supermarketoch nakupujeme potraviny prevažne z dovozu. Najviac slovenských potravín sa predá v malých vidieckych predajniach. Celkovo je ich však stále málo, preto kompetentní musia podporovať vlastnú výrobu a neuprednostňovať zahraničnú produkciu. Paradoxom pritom ostáva, že všetky ponovembrové vlády (a dokonca aj totalitný režim) deklarovali zvýšenie našej potravinovej sebestačnosti ako svoj strategický zámer.

Poctiví poľnohospodári – bez ohľadu na veľkosť obhospodarovaných plôch – sa chcú podieľať na zvyšovaní potravinovej sebestačnosti krajiny, pretože vedia a dokážu dopestovať a vyrobiť kvalitné produkty, len im v tom politici musia chcieť pomôcť.