starosta7

Teploty vzduchu dosahujú v ostatných dňoch aj u nás rekordné hodnoty. S dlhotrvajúcimi extrémnymi horúčavami sa spravidla spájajú aj periódy sucha – a tento fakt potvrdzuje aj realita. Situácia na Slovensku je mimoriadne zlá. Ako uvádza web Intersucho, tak na veľkej časti územia zaznamenávame extrémne sucho. V Bratislave napríklad spadlo od začiatku roka 250 mm zrážok, v Košiciach to bolo 170 mm, Sliač hlásil doteraz iba 50 mm zrážok. V povrchovej vrstve pôdy registrujeme extrémne sucho na 39 % územia Slovenska, najviac zasahuje väčšinu východného Slovenska a časť stredného Slovenska.

Vo viacerých obciach na Slovensku už vyhlásili mimoriadnu situáciu, pretože obecné vodojemy sú takmer prázdne a treba ich dopĺňať z cisterien. Pitnou vodou treba šetriť a celkom oprávnene sa obmedzuje polievanie záhrad a napúšťanie bazénov.

Odborníci už dlhodobo upozorňujú, že v súvislosti so zmenou klímy sa zvýši častosť extrémnych javov, akými sú sucho a nedostatok vody, ale aj silné búrky a prívalové povodne. Oprávnene sa preto môžeme pýtať kompetentných, ako sme sa za zhruba tridsať rokov s týmito poznatkami a upozorneniami vyrovnali. Aké preventívne opatrenia boli pripravené, prijaté a zrealizované v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov – a to nielen na tokoch, ale aj mimo nich: v lesoch, v poľnohospodárskej krajine, v urbánnych oblastiach a vlastne v celej krajine? So suchom zároveň narastá aj riziko nielen lesných požiarov, ale aj požiarov na  porastoch poľnohospodárskych plodín, na ktoré upozorňujú hasiči. Sucho ničí poľnohospodárom úrodu, bude menej úrody, ktoré sa zákonite odzrkadlí v cenách  poľnohospodárskych agrokomodít. Vývoj počasia sa hrozivo odráža  na vývoji porastov, pričom produkcia krmív je previazaná s výrobou surového kravského mlieka. Tráva, na ktorej sa zvyčajne pasú zvieratá nevyrástla, vysychá, je jej nedostatok a preto  je nevyhnutnosťou  nakúpiť viac sena, aby stádo do ďalšej paši malo dostatok potravy.  Podľa nezávislých odhadov takéto nadnáklady aj v prípade malých stád predstavujú ročne tisíce eur a prehlbujú už aj tak dosť veľké finančné straty chovateľov. Viacerí z nich preto uvažujú nielen o zrušení chovu dojníc, ale aj o redukcií chovov hovädzieho dobytka a riešenie však stále neprichádza. Práve v týchto dňoch by boli mimoriadne potrebné zavlažovacie systémy, ktoré sú nutnou  podmienkou produkcie dostatku potravín pre všetkých na Slovensku. Je ich však nedostatok. Vo  svojich článkoch som upozorňoval, že na zabezpečenie ich obnovy na Slovensku sa ukazuje ako nevyhnutné nahradiť súčasnú poľnohospodársku paradigmu, primárne založenú na uspokojovaní podstatnej časti vlahovej potreby poľnohospodárskej produkcie vodou z prirodzených zdrojov, novou paradigmou opierajúcou sa o umelé závlahy a v tejto súvislosti zabezpečiť, aby sa do roku 2050 rozhodujúca časť poľnohospodárskych aktivít realizovala na plochách s vybudovanými závlahami a s dostatočnými zdrojmi závlahovej vody, kombinovať s revitalizáciou krajiny budovaním vodozádržných opatrení. Vďaka zvýšenému objemu vody v pôde môžu rastliny produkovať v procese fotosyntézy viac kyslíka, čo v konečnom dôsledku prispieva k zníženiu rizík a aj následkov globálneho otepľovania.

Odborníci nás upozorňujú na to, že zázraky nemôžeme očakávať ani v najbližších rokoch a bude to ešte horšie.  Zdá sa, že nastal čas, aby sa problematika sucha z vedeckého a odborného problému stala kľúčovou politickou témou a aby boli prijaté adekvátne „havarijné“ opatrenia a smernice.