starosta7

Na úvod mi dovoľte zopár globálnych štatistických údajov: takmer miliarda ľudí na Zemi trpí hladom, tučných a obéznych je takisto miliarda a zhruba tridsať percent vyrobených potravín sa vyhodí. Na Slovensku hladom snáď netrpí nikto, no „epidémia“ obezity je tu vážnym medicínskym problémom a potravín sa tiež vyhadzuje neúrekom.

Dostatok kvalitných potravín je predovšetkým záležitosťou poľnohospodárstva, nuž sa chvíľu venujme problémom toho nášho. Jedným z jeho vážnych problémov je rozdrobenosť pôdy. Urýchlene je preto potrebné začať s pozemkovými úpravami a pripravovať zároveň nové katastrálne územia na pozemkové úpravy. Problémom, ktorý s tým súvisí, je hľadanie spôsobu, ako zabrániť opätovnému drobeniu pôdy – napríklad zmenou legislatívy v oblasti dedenia.

Na Slovensku by sa nemala pestovať len repka a slnečnica. Nie je to tak dávno, kedy sme ovocie viac-menej nemuseli dovážať (samozrejme nemám na mysli citrusové plody, ananásy a banány) a podľa ovocinárov na dosiahnutie sebestačnosti postačuje rozšíriť pestovateľské plochy asi o 5000 hektárov, čo sa za niekoľko rokov určite dá dosiahnuť. Samozrejmosťou tiež musí byť, že sa domáca produkcia ovocia a zeleniny dostane na stoly tuzemských zákazníkov (do obchodných reťazcov). S ohľadom na zmenu klímy, ktorej účinky pozorujeme aj u nás, na všetky spomenuté aktivity musí nadväzovať aj obnova a budovanie zavlažovacích zariadení.

Veľkou výzvou súčasnosti je aj zadržiavanie vody v krajine. Podľa expertov sa voda totiž onedlho totiž stane kľúčovou komoditou. A Slovensko so svojimi zásobami podzemných vôd (ak si ich celkom nezničíme) problémy mať nemusí. Kým v minulosti sa bojovalo o zlato a o diamanty, neskôr o ložiská ropy a iných strategických surovín, stredobodom budúcich konfliktov pravdepodobne bude voda. Ľudová múdrosť považovala soľ nad zlato, v budúcnosti to celkom iste bude voda.

Zabudnúť nesmieme ani na podporu slovenskému potravinárskemu priemyslu, pretože toto odvetvie je finančne značne poddimenzované v oblasti technológií a aj v oblasti inovatívnosti produktov. Potravinárstvo vyžaduje urýchlenú finančnú injekciu.

V dobách socializmu platilo: „Ja som baník, kto je viac!“ a keďže uhlie už nie je populárne a jesť potrebujeme všetci, onedlho to bude celkom iste platiť o poľnohospodároch, ak to neplatí už dnes.  Je načase „prejsť od slov k činom“ a frázy a sľuby o prioritách poľnohospodárstva a o jeho podpore nahradiť konkrétnymi skutkami, však páni Heger, Matovič, Vlčan…