starosta7

Výroba potravín je energeticky veľmi náročná, takže problém s enormnými cenami za pohonné hmoty, elektrinu a plyn sa prejavuje v každom odvetví potravinárskeho komplexu. Týka sa to predovšetkým pekárov, ale aj mliekarov, či pestovateľov a chovateľov, ktorým do ceny produkcie vstupujú aj drahšie krmivá. Drahšia je nielen múka (a následne aj chlieb a pečivo), ale aj mlieko a mliečne výrobky, mäso, ovocie, zelenina… V krátkom čase sa zvýšia aj spotrebiteľské ceny vajec, pretože chovatelia nosníc nemôžu nereagovať na povinný prechod z klietkového chovu na podstielkový, na zvyšujúce sa náklady na krmivá, elektrickú energiu, plyn, obaly a pod.

Aká je súčasná realita na Slovensku?  Najväčším problémom je (ne)produkcia mäsa, zeleniny, ovocia a olejov. Slovenský chlieb a pečivo, slovenské cestoviny, slovenské balené hydinové a mäsové výrobky, slovenská čerstvá zelenina, slovenské čerstvé ovocie ani slovenské jedlé oleje nedosahujú na pultoch maloobchodov a reťazcov ani 50% podiel.

Pozrime sa bližšie na úplnú samozrejmosť – na čerstvú zeleninu. Aj napriek tomu, že agrorezort uverejňuje výzvy určené  pre špeciálnu rastlinnú výrobu, dosahujeme iba 35% sebestačnosť. Každému, kto má záhradku, pripadá ako nezmysel, že domácej cibule si vieme dopestovať   78 %, kapusty 42 %, mrkvy 21 %, zeleru 6 % a šalátu iba 2,4 %. Sústavne klesá aj produkcia mlieka, redukujú sa počty ošípaných, dovážame zemiaky – z nadprodukcie z Francúzska, Nemecka a z Holandska za viac ako 6 mil. eur. Patríme medzi krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie jabĺk, ročne ich pozbierame okolo 50 tisíc ton, ďalších 100 tisíc ton však dovezieme najmä z Poľska, z ostatnej Európy a dokonca z južnej Afriky, čučoriedky z Južnej Ameriky (konkrétne z Peru). V mnohých prípadoch ani netušíme, čo konzumujeme,  koľko a akých postrekov tieto produkty obsahujú.

Málokoho preto asi neprekvapí, že našinci sa začínajú vracať k domácemu pestovaniu zemiakov, zeleniny, kapusty, aby ušetrili na cene a získali na kvalite a vôbec nemyslia na to, že vlastne zvyšujú sebestačnosť Slovenska v agrokomoditách, ktoré za nemalé peniaze dovážame a ktoré si vlastne vieme dopestovať aj sami doma.

Žiaľ, agrorezort neumožňuje veľkým podnikom čerpanie podpory v rôznych schémach štátnej pomoci, chýbajú výzvy  pre pestovateľov obilnín. V rámci podpory poľnohospodárstva je potrené sa zamerať na podporu produkcie, ktorú farmári očakávajú a finančne podporovať citlivé agrokomodity / napr. zemiaky/, aby sa obnovili plochy na ich pestovanie. Farmári by privítali  plošne poníženie výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy od Slovenského pozemkového fondu, nie iba  zníženie nájomného v dôsledku sucha, ktoré ich pripravilo o výnosy. Stále nie sú vyriešené problémy v súvislosti s premnoženou poľovnou zverou, ktorá pestovateľom spôsobuje státisícové škody. V neposlednom rade je za potreby urýchliť proces vyhodnocovania predložených ŽoNFP (žiadosti o nenávratný finančný príspevok)  bezprostredne po prijatí, resp. ukončení výzvy.

Dôležitým zdrojom financovania opatrení, ktoré majú vplyv na potravinovú sebestačnosť, je spoločná európska poľnohospodárska politika. Peniaze sú síce spoločné – európske, dôležité rozhodnutia sú stále v rukách národných vlád, ktoré rozhodujú predovšetkým o tom, aká časť pomoci pôjde na priame platby poľnohospodárom, koľko peňazí bude venovaných na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, koľko peňazí sa ujde malým producentom, či koľko pôjde na biopoľnohospodárstvo. Nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali začať platiť po roku 2022, členské krajiny o nich ešte stále diskutujú.

Otázkou však ostáva, či súčasná slovenská vláda vlastne dokáže vyrokúvať aspoň nejaké „parciálne výhody“ pre domácich poľnohospodárov a potravinárov a zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní na 60 – 70 %,  alebo či, ako doteraz, budú pre ňu dôležitejšie záujmy Francúzov či Nemcov.