Pamätníci celkom iste vedia, že v dobách reálneho socializmu sa v novembri neoplatilo chodiť do kina a ani si zapínať televíziu, ktorá, mimochodom, nestála za veľa ani vo zvyšných jedenástich mesiacoch roka. November bol mesiacom československo-sovietskeho priateľstva a vo veľkom sa vtedy prezentovali „dostiženija“ (úspechy) made in CCCP.
Vo filmových týždenníkoch nás pravidelne obšťastňovali informáciou, že ktorési jéerdé (JRD – jednotné roľnícke družstvo) navštívili sovietski „majstri vysokých úrod“, ktorí dokázali aj nemožné. Medzi pospolitým česko-slovenským ľudom koloval vtip o tom, ako sa stretli americký farmár a podobný sovietsky „majster“. „My sadíme zemiaky v marci a v júni ich už vykopávame“, chválil sa Američan. „To nie je nič“, oponoval mu „majster“: „my ich v pondelok zasadíme a v stredu ich už vykopávame. To viete, hlad je hlad!“
Pri súčasnom cenovom trende energií, hnojív, pohonných hmôt a vôbec všetkého asi budeme v krátkom čase aj na Slovensku potrebovať majstrov vysokých úrod, len aby to s ich receptami nepopadlo ako s tými zemiakmi v sovietskom Rusku. Keby nám pred pár mesiacmi niekto povedal, že maslo bude stáť 3 eurá, olej štyri a že u chleba pekári nevylučujú cenu viac ako 5 eur, klopkali by sme si významne na čelo. Choďte do predajne potravín a uvidíte, že dnes to už je realita a pesimisti tvrdia, že to vôbec nie je koniec rastu cien. Na okraj – pesimistom obvykle býva dobre informovaný optimista.
„Musíme sa zaoberať potravinovou bezpečnosťou celej EÚ,“ vyhlásil na nedávnom stretnutí ministrov poľnohospodárstva V4 v Pezinku slovenský minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.
Ako členská krajina EÚ sa povinne podieľame aj na jej poľnohospodárskej politike a vyvážame obilie, repku, kukuricu, slad – vyrobený z polovice vlastného jačmeňa. V tomto roku sme prišli aj o sebestačnosť vo výrobe cukru. Sebestačnosť v pestovaní zemiakov je na úrovni cca 50 %. Pred Nežnou revolúciou tvorili plochy asi 55 000 hektárov, najmä na Liptove, Spiši a v Šariši, dnes sa pestujú len na ploche okolo 6 000 hektárov. Dovážame asi 65 000 ton surových zemiakov za desiatky miliónov eur zo zahraničia, z Francúzska, Holandska, Českej republiky a Poľska. Poľnohospodárska obchodná bilancia Slovenskej republiky sa na konci tohto roku očakáva na úrovni mínus dve miliardy eur, deficit opäť narástol a krajina pokračuje v línii potravinovej závislosti od prebytkov Európskej únie.
Ak by sme aj dokázali na Slovensku viac dopestovať, chýbajú hnojivá, vlastne nechýbajú, sú veľmi drahé. Niektoré dusíkaté hnojivá v porovnaní s minulým rokom zdraželi aj o 200, 300 percent, pričom ich dostatok v pôde je základným prvkom potravinovej bezpečnosti. Na druhej strane však Európska únia vyznáva náboženstvo „zeleného údelu“ a kľúčovou požiadavkou sa stáva neustále znižovanie objemu priemyselných hnojív v pôde. No bez nich sa dostatočné množstvo potravín jednoducho vyprodukovať nedá.
Odsúvanie a spoliehanie sa na neurčité „spoločné európske“ riešenia je, zdá sa, jediným receptom, pomocou ktorého chce súčasná slovenská vláda „pomôcť“ Slovákom nielen z energetickej, ale aj z hroziacej poľnohospodárskej a potravinovej krízy.
Naozaj nám ostáva iba modliť sa a dúfať, že neskončíme ako tí ruskí „majstri-zemiakári“ z vtipu na začiatku.
Toto je tá demokracia. ...
To je pravda, videl som to pred par rokmi v... ...
Vlani som si na zahrade zasadil par zemiakov... ...
To nie je vtip, ale súčasná realita. Prečo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty